Park v Malinove sa dočkal obnovy
9.2.2012
 |
| V parku je svah aj na sánkovanie |
Aj architektov Ing. Zoltána Balku a Ing. Miroslavu Blanárovú, ktorí vytvárajú projekt obnovy, zaujal park svojou dramatickosťou a členitosťou. Skúmajú historické informácie a zachované dobové fotografie z 19. a začiatku 20. storočia, chceli by spoznať vzhľad a spôsob využívania jednotlivých partií parku v časoch, keď bolo územie parku rozsiahlejšie a kaštieľ Apponyiovcov navštevovali významné svetové osobnosti politického a kultúrneho života. Revitalizácia by mala čo najviac zohľadňovať pôvodnú podobu parku.
Zároveň však pamätajú na potreby a očakávania súčasných návštevníkov, na zachovanie miest pre detské ihriská a športoviská. Upravia sa aj chodníky, pribudne osvetlenie v parku, lavičky, tabule a ďalšie dôležité prvky.
Príprava projektu a aj samotná revitalizácia prebieha v úzkej spolupráci s odbornými školami v zriaďovateľskej pôsobnosti BSK - SOŠ záhradníckej G. Čejku v Malinove a Spojenej školy v Ivanke pri Dunaji.
Foto: Martin Žilka
Stretnutie družobných obcí
Hédervár – Héderfája – Malinovo (Éberhard)
Naša družobná obec Hédervár v Maďarsku získala od EACEA-Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru v rámci Programu Európa pre občanov 2007 finančné prostriedky na projekt zameraný na stretnutia občanov v rámci družobných partnerstiev miest, a to predovšetkým detí a mládeže.
V rámci tohto projektu sa podporujú aktivity, ktorých ciele majú prispieť k tomu, aby:
- občanom poskytli príležitosť spolupodieľať sa a zúčastňovať sa na vytváraní stále viac vzájomne prepojenej Európy, ktorá je demokratická a orientovaná na svet a ktorú spája a obohacuje kultúrna rozmanitosť a rozvíjať tak občianstvo Európskej únie,
- rozvíjali povedomie európskej identity založenej na spoločných hodnotách, histórii a kultúre,
- zvýšili pocit zodpovednosti občanov za Európsku úniu,
- sa rešpektovala tolerancia a podporovala kultúrna a jazyková rozmanitosť, a zvýšilo sa tým vzájomné porozumenie
Okrem nás má Hédervár dlhoročné priateľstvo aj s obcou Héderfája (Idrifaia) v Rumunsku, s ktorými sa striedavo navštevujú prostredníctvom zájazdu alebo aj individuálne.
Táto snaha Héderváru upevniť svoje vzťahy je vlastne aj našim cieľom a zámerom, aby sa existujúce priateľstvá udržali a vytvorili sa ďalšie, aby sme sa dobre spoznali, mali spoločné zážitky a obohatili sa navzájom. Preto sa aj naša obec aktívne zapojila do organizácie a pozvala hostí z Héderfája a z Héderváru na dvojdňový výlet.
Týždenná akcia začína v Hédervári 14. augusta, keď Hédervár oslavuje aj hody. Hostia z Héderfája – a z Malinova – spolu asi 170 ľudí s domácimi, z toho 80 detí sa zúčastnia spoločne na týchto oslavách, program sa začína od 14:00, kde budú tvorivé dielne pre deti a rozličné pouličné zábavné programy. Počas pobytu budú deti a ich doprovod ubytovaní a pohostení v rodinách v Hédervári, pričom v utorok strávia jednu noc u nás.
Každý deň čaká na deti veľa zábavy, kde sa spolu zahrajú, ukážu svoju šikovnosť a zručnosť, pričom sa nenazdajky veľa vecí naučia o sebe navzájom, o našich dedinách a ďalších miestach, ktoré navštívia počas celého týždňa.
V utorok navštívia aj Bratislavu a po prehliadke mesta si oddychnú na lodi počas plavby po Dunaji do Devína. Spoločná večera a voľná zábava sprevádzaná hudbou bude pripravená u nás pri kultúrnom dome. V stredu sa budú hostia spoznávať s našou obcou a deti si aj zašportujú v našom športovom areáli. Poobede cestou späť do Maďarska je naplánovaná návšteva vodného diela v Gabčíkove so sprievodom.
V obci Dunasziget je vytvorený ekologický park, kam pôjdu vo štvrtok a kde spoznajú niektoré záhady prírody pomocou interaktívnych hier, poučia sa o dôležitosti ochrany prírody, pričom si môžu aj zaveslovať.
Ďalší zájazd pri príležitosti osláv Kráľa Štefana je do Pannonhalmy, ktorá je prvou cirkevnou inštitúciou Maďarska z 10. storočia a bola vyhlásená za Svetové dedičstvo UNESCO.
Na rozlúčkový večer v sobotu prídu už aj rodičia a ďalší hostia, ktorí pomáhali pri organizácií, aby sa spoločne zabavili a zrekapitulovali svoje zážitky z týždňa.
Celú akciu podporili a pri organizácií napomáhali pani starostka, poslanci obecného zastupiteľstva, zamestnanci obecného úradu, rodičia detí, učiteľky maďarskej školy, miestna organizácia Csemadoku, Dobrovoľný hasičský zbor v Malinove, TJ Malinovo, ďalšie rodiny, ktoré ubytujú hostí u nás, ako aj naša mládež.
Edita Valacsaiová, poslankyňa OZ Malinovo
Psi, závory a kultúra naša každodenná
Na obecnom úrade je evidovaných 483 psov – naozaj dosť na to, aby ich majitelia rešpektovali isté zaužívané pravidlá. Všeobecne záväzným nariadením VZN č. 2/ 2009 obecné zastupiteľstvo inovovalo zásady držania psov v obci v súlade so zákonmi a ich doplnkami – kto ho nepozná, môže si ho hneď naštudovať.
Obec vytvorila podmienky
Obec osadila na uliciach 12 zberných nádob na exkrementy. Majitelia psov akoby nepochopili, načo sú. Dlhé týždne boli nádoby prázdne, akoby nik nevedel, že je povinný na ulici upratať po svojom psovi.
Obec vymedzila na voľný výbeh psov dve lokality: jednu od Záleského mostu popri Malom Dunaji až k družstvu v Moste pri Bratislave a druhú popri ramene rieky od Zátoňského mostu až po Žilíp, na strane od obce. Všade inde je majiteľ povinný viesť psa na vôdzke a dodržiavať ďalšie zásady VZN. Mnohí psíčkári akoby o týchto vyhradených miestach nevedeli, alebo sú pre nich od vlastného domu ďaleko (!) a do tretice – a to je skutočne kuriózne - hnusí sa im chodiť pomedzi psie výkaly. Aký obraz o psíčkároch si potom môže urobiť rodič, ktorý sa tam vyberie na prechádzku s dieťaťom? Alebo rekreační bežci a cyklisti? Zdá sa, že to už psíčkárov nezaujíma (a psíky za to nemôžu).
Poľovníci chránia zver
Nápad jedného občana vykázať psov na pole a tam nech si voľne pobehujú, by neprešiel v žiadnom civilizovanom spoločenstve. V obci je poľovnícke združenie, ktorému zákon o poľovníctve č. 274/2009 (upravený č. 104/2010) prikazuje konať tak, aby podľa svojich možností bránilo ohrozeniu alebo poškodeniu zveri, jej životných podmienok. Citát: „V poľovnom revíri sa zakazuje plašiť zver akýmkoľvek spôsobom, spôsobovať jej poranenie, stres, rušiť ju pri hniezdení alebo kladení mláďat a vykonávať činnosti, ktoré pôsobia na zver ako voľne žijúce živočíchy nepriaznivo.“
 Srnčie mláďa sa pred psom neubráni |  Nerušené labutie hniezdo |
Boj proti tým druhým
Obmedzujúce závory a zákazové tabule rozdeľujú našu komunitu. Agresívnejší ich strhávajú, čmárajú po nich vulgárne nápisy a sú rozhodnutí nedať sa obmedzovať nikým a ničím. Iní ich schvaľujú – veď už len po osadení prvej závory na žilípskom chodníku v júni 2008 sa tam prestali vyvážať celé hromady stavebného a domového odpadu a stal sa obľúbenou prechádzkovou zónou. I keď štvorkolkári, rybári a ďalší „milovníci prírody“ si vzápätí našli iné prístupové chodníky a napriek závore, napriek zákonom, vyhláškam a záväzným nariadeniam na chránené miesta víťazne prenikajú... a zanechávajú za sebou svedectvo o vlastnej kultúre.
V tomto roku viac ako 60 dobrovoľníkov z obce, vrátane detí, holými rukami vyzbierali 6 plných kontajnerov najrozličnejšieho odpadu, ktorý sa tam za rok nazhromaždil. Vlani bolo totiž v okolí obce pri rieke vyzbieraných a odvezených 7 kontajnerov. Kto v tomto boji o kultúru a čistotu životného prostredia vyhráva? Tí čo vynášajú, alebo tí ostatní?
 Takéto skládky boli na Žilípe bežné |  Túto jar si niekto našiel nové miesto |
Porozumenie či pokuta?
Bolo by fajn, keby chovatelia a milovníci psov mali svoje združenie, spolok a pod. a jeho zástupcovia by rokovali o prípadných úpravách podmienok držania psov v obci. Majiteľ dogy či chrta má síce iné predstavy ako majiteľ pudlíka, ale všetci chcú mať psov vychovaných, zdravo a primerane fyzicky zaťažovaných. Presadzovanie individuálnych nárokov niektorých agresívnych majiteľov psov na úkor ostatných nikam nevedie. A spolok či združenie môže byť partnerom združeniu poľovníkov, obecnému zastupiteľstvu a iným organizáciam.
Pravdou je, že obec nemá vlastnú poriadkovú políciu, ktorá by mohla za porušovanie VZN na mieste udeliť pokutu. Pravdou je však aj to, že ani početná poriadková polícia by nestačila byť na všetkých miestach, kde by bolo potrebné pokutu udeliť. Skutočne však možno dosiahnuť kultúrne spolunažívanie všetkých záujmových skupín iba pod hrozbou pokút? Ako to robia v susednom Rakúsku, kam chodíme obdivovať prírodu, poriadok a rešpekt jedných voči druhým?(als)
Malinovčan prežil zemetrasenie v Japonsku
Mnohí si pamätáme na temperamentné vystúpenie Romafestu, ktoré sa pod vedením pána Tetsua Masunagu a Ervina Vargu predstavilo v Malinove tesne pred odletom do Japonska. Počas svojho turné prežili najsilnejšie zemetrasenie neďaleko Tokia. Len deň predtým, než mestečko Sendai a jeho okolie v prefektúre Mijagi postihlo ničivé zemetrasenie, členovia Romafestu tancovali miestnym obyvateľom počas večerného koncertu... Obraz pokojného zálivu im zostal v pamäti a na fotografiách - mestečká zmietla vodná smršť cunami. Svoje svedectvo o dráme nám poskytol Ervin Varga.S medzinárodným programom Romafest sme počas februárového turné v Japonsku precestovali viac ako 7 tisíc kilometrov a vystúpili na 20 koncertoch. 8. marca večer sme prišli do Sendai v Mijagi. Predstavenie malo byť na druhý deň večer, nuž sme sa ráno vybrali na výlet do prístavu. Rybí trh bol zatvorený, tak sme naším autobusom prešli po pobreží do Matsushimy, jedného z najkrajších miest v Japonsku, len 17 km od Sendai.
Na maličkej lodi sme vyšli na more, plavili sme sa medzi krásnymi ostrovmi a kŕmili sme čajky. Nálada bola veľmi dobrá, pre všetkých to bol veľký zážitok. Po návrate do prístavu asi o 11:45 sme pocítili menšie otrasy. Predavačky vybehli z obchodov a kričali „džišin, džišin!“ - zemetrasenie. Trvalo to asi 15-sekúnd. Členovia Romafestu už sedeli v autobuse, ale keď pocítili otrasy, veľmi sa zľakli a vybehli von. Druhý otras nás zastihol v obchodnom centre a ešte dva menšie v noci v posteli. Napriek tomu - aj po úspešnom koncerte v Sendai – to bol veľmi krásny deň.
 |
| Megafón vyzýva k zachovaniu pokoja |
Keď začalo to ničivé zemetrasenie, bol som vo svojej izbe na 4. poschodí a práve som sa chystal do divadla, ktoré bolo asi 300 metrov od našej budovy. Začalo sa to slabšími otrasmi, ktoré sa stále zosilňovali. Keď po 30 sekundách otrasy neskončili a mňa hodilo o stenu napriek tomu, že som sa silno držal stola, pochopil som, že musím von z budovy, ktorá sa neuveriteľne triasla. Hneď zapli aj sirény a rozhlas vyzýval okamžite opustiť budovy. Všetci sme bežali po schodoch, lebo výťahy už boli zastavené.
Silné otrasy trvali viac ako 3 minúty a za nimi nasledovali ďalšie, až do 6 minút. A potom ďalšie a ďalšie, bolo to veľmi nepríjemné. Členovia Romafestu a Macedónci kľačali na zemi, plakali a zúfalo sa modlili. Nestíhali sme ich upokojovať.
Zhromaždili nás na najväčšom otvorenom priestore Olympic centra ďaleko od budov, kde sme čakali vyše hodiny, kým nám dovolili vojsť do budovy pre veci, ktoré sme potrebovali na večerný koncert. No nedostali sme sa ani na tretie poschodie, keď znova prišli ďalšie silné otrasy a znova von z budov. Opakovalo sa to ešte dvakrát v noci, na zapnuté sirény sme museli vybehnúť tak, ako sme boli oblečení.
 |
| Čakáme pred Olympic centrom, kým otrasy ustanú |
Večer, keď sme už videli správy – od tej chvíle boli na všetkých kanáloch iba správy - nebolo nám všetko jedno, keď sme si uvedomili, že len deň pred katastrofou sme boli na najpostihnutejších miestach. Veľmi sme tých obyvateľov ľutovali.
Neustále sa opakovali ďalšie a ďalšie otrasy, až do nášho odchodu 14. marca. Aj na letisku v Narite pred odchodom lietadla ráno o desiatej, sme zažili silné otrasy. Nemohli sme sa dovolať rodinám, pretože linky boli veľmi preťažené.
 |
| Pán Masunaga a ďalší sprievodcovia boli stále s nami |
Neprestajne na svojich priateľov v Japonsku myslím a želám im, aby následky katastrofy prežili v zdraví a čo najskôr sa vrátili do pokojného života.
Ervin Varga, Tokio - Malinovo
